(7) 2. Bhūmicālavaggo

1. Icchāsuttaṃ

61.[a. ni. 8.77] ‘‘Aṭṭhime , bhikkhave, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ. Katame aṭṭha? Idha, bhikkhave, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya. Tassa uṭṭhahato ghaṭato vāyamato lābhāya lābho nuppajjati. So tena alābhena socati kilamati paridevati, urattāḷiṃ kandati, sammohaṃ āpajjati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave – ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya , uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya, na ca lābhī, socī ca paridevī ca, cuto ca saddhammā’’’.

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya. Tassa uṭṭhahato ghaṭato vāyamato lābhāya lābho uppajjati. So tena lābhena majjati pamajjati pamādamāpajjati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave – ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya, lābhī ca madī ca pamādī ca, cuto ca saddhammā’’’.

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So na uṭṭhahati na ghaṭati na vāyamati lābhāya. Tassa anuṭṭhahato aghaṭato avāyamato lābhāya lābho nuppajjati. So tena alābhena socati, kilamati, paridevati, urattāḷiṃ kandati, sammohaṃ āpajjati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave – ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, na uṭṭhahati na ghaṭati na vāyamati lābhāya, na ca lābhī, socī ca paridevī ca, cuto ca saddhammā’’’.

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya. Tassa anuṭṭhahato, aghaṭato, avāyamato lābhāya lābho uppajjati. So tena lābhena majjati, pamajjati, pamādamāpajjati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave – ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, na uṭṭhahati na ghaṭati na vāyamati lābhāya, lābhī ca madī ca, pamādī ca, cuto ca saddhammā’’’.

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya. Tassa uṭṭhahato ghaṭato vāyamato lābhāya lābho nuppajjati. So tena alābhena na socati na kilamati na paridevati, na urattāḷiṃ kandati, na sammohaṃ āpajjati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave – ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya, na ca lābhī, na ca socī na ca paridevī, accuto ca saddhammā’’’.

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya. Tassa uṭṭhahato ghaṭato vāyamato lābhāya lābho uppajjati. So tena lābhena na majjati, na pamajjati, na pamādamāpajjati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave – ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya, lābhī ca, na ca madī na ca pamādī, accuto ca saddhammā’’’.

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya. Tassa anuṭṭhahato, aghaṭato, avāyamato lābhāya lābho nuppajjati. So tena alābhena na socati, na kilamati, na paridevati, na urattāḷiṃ kandati, na sammohaṃ āpajjati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave – ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya , na ca lābhī, na ca socī na ca paridevī, accuto ca saddhammā’’’.

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya. Tassa anuṭṭhahato aghaṭato avāyamato lābhāya lābho uppajjati. So tena lābhena na majjati, na pamajjati, na pamādamāpajjati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave – ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya, lābhī ca, na ca madī na ca pamādī, accuto ca saddhammā ’. Ime kho, bhikkhave, aṭṭha puggalā santo saṃvijjamānā lokasmi’’nti. Paṭhamaṃ.

2. Alaṃsuttaṃ



(7) 2. 震动品
1. 欲求经
61. "诸比丘，这世间上有八种人存在。是哪八种？诸比丘，在此，当比丘独居，过着不依赖的生活时，生起获得[利养]的欲求。他为了获得[利养]而奋起、努力、精进。他虽然为了获得[利养]而奋起、努力、精进，但没有获得[利养]。他因为这样的未得而忧愁、疲惫、悲叹、捶胸哭泣、陷入迷乱。诸比丘，这称为'比丘住于求欲获得[利养]，为获得[利养]而奋起、努力、精进，但未得利养，且忧愁悲叹，已失正法'。"
"诸比丘，再者，当比丘独居，过着不依赖的生活时，生起获得[利养]的欲求。他为了获得[利养]而奋起、努力、精进。他为了获得[利养]而奋起、努力、精进，并获得了[利养]。他因为这样的获得而陶醉、放逸、堕入放逸。诸比丘，这称为'比丘住于求欲获得[利养]，为获得[利养]而奋起、努力、精进，得到利养，且陶醉放逸，已失正法'。"
"诸比丘，再者，当比丘独居，过着不依赖的生活时，生起获得[利养]的欲求。他不为获得[利养]而奋起、不努力、不精进。他因不奋起、不努力、不精进而未获得[利养]。他因为这样的未得而忧愁、疲惫、悲叹、捶胸哭泣、陷入迷乱。诸比丘，这称为'比丘住于求欲获得[利养]，不为获得[利养]而奋起、不努力、不精进，且未得利养，且忧愁悲叹，已失正法'。"
[继续在下一部分...]

62. ‘‘Chahi , bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano alaṃ paresaṃ. Katamehi chahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko [dhārakajātiko (sī. syā. pī.) a. ni. 

62. "诸比丘，具备六种法的比丘，足以利己也足以利他。是哪六种法？诸比丘，在此，比丘对善法有快速的理解力；对所听闻的法有保持的本性
[注：这段经文似乎未完整，原文在"dhārakajātiko"处有变体标注，但句子未完。需要完整的下文才能继续翻译。如果您有后续内容，我很乐意继续翻译。]


8.78] hoti; dhātānañca [dhatānañca (sī. syā. pī.)] dhammānaṃ atthūpaparikkhitā [atthūpavarikkhī (sī. syā. pī.)] hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; kalyāṇavāco ca hoti kalyāṇavākkaraṇo, poriyā vācāya samannāgato vissaṭṭhāya anelagaḷāya atthassa viññāpaniyā; sandassako ca hoti samādapako [samādāpako (?)] samuttejako sampahaṃsako sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, bhikkhave, chahi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano alaṃ paresaṃ.

‘‘Pañcahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano alaṃ paresaṃ. Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; dhātānañca dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; kalyāṇavāco ca hoti…pe… atthassa viññāpaniyā; sandassako ca hoti samādapako samuttejako sampahaṃsako sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano alaṃ paresaṃ.

‘‘Catūhi , bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano nālaṃ paresaṃ. Katamehi catūhi? Idha, bhikkhave, bhikkhu khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti ; dhātānañca dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; no ca kalyāṇavāco hoti kalyāṇavākkaraṇo, poriyā vācāya samannāgato vissaṭṭhāya anelagaḷāya atthassa viññāpaniyā; no ca sandassako hoti samādapako samuttejako sampahaṃsako sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, bhikkhave, catūhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano nālaṃ paresaṃ.

‘‘Catūhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ nālaṃ attano. Katamehi catūhi? Idha, bhikkhave, bhikkhu khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; no ca dhātānaṃ dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; na ca atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti; kalyāṇavāco ca hoti kalyāṇavākkaraṇo…pe… atthassa viññāpaniyā; sandassako ca hoti…pe… sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, bhikkhave, catūhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano.

‘‘Tīhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano nālaṃ paresaṃ. Katamehi tīhi? Idha, bhikkhave, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; dhātānañca dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; no ca kalyāṇavāco hoti kalyāṇavākkaraṇo, poriyā vācāya samannāgato vissaṭṭhāya anelagaḷāya atthassa viññāpaniyā; no ca sandassako hoti samādapako samuttejako sampahaṃsako sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, bhikkhave, tīhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, nālaṃ paresaṃ.

‘‘Tīhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano. Katamehi tīhi? Idha, bhikkhave, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; no ca dhātānaṃ dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; no ca atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti; kalyāṇavāco ca hoti…pe… atthassa viññāpaniyā; sandassako ca hoti samādapako samuttejako sampahaṃsako sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, bhikkhave, tīhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano.

‘‘Dvīhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, nālaṃ paresaṃ. Katamehi dvīhi? Idha, bhikkhave, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; no ca sutānaṃ dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; dhātānañca dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; no ca kalyāṇavāco hoti…pe… atthassa viññāpaniyā; no ca sandassako hoti…pe… sabrahmacārīnaṃ . Imehi kho, bhikkhave, dvīhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, nālaṃ paresaṃ.


继续翻译：
[承接前文]...对所保持的法有探究义理的能力；了知义理和法义后如法而行；具有善语，善于言辞，具备清晰、流畅、易懂、能表达义理的优美语言；能为同梵行者开示、教导、激励、鼓舞。诸比丘，具备这六法的比丘，足以利己也足以利他。
"诸比丘，具备五法的比丘，足以利己也足以利他。是哪五法？诸比丘，在此，比丘虽然不那么快速理解善法；但对所听闻的法有保持的本性；对所保持的法有探究义理的能力；了知义理和法义后如法而行；具有善语...乃至...能表达义理；能为同梵行者开示、教导、激励、鼓舞。诸比丘，具备这五法的比丘，足以利己也足以利他。
"诸比丘，具备四法的比丘，足以利己但不足以利他。是哪四法？诸比丘，在此，比丘对善法有快速的理解力；对所听闻的法有保持的本性；对所保持的法有探究义理的能力；了知义理和法义后如法而行；但不具有善语，不善于言辞，不具备清晰、流畅、易懂、能表达义理的优美语言；也不能为同梵行者开示、教导、激励、鼓舞。诸比丘，具备这四法的比丘，足以利己但不足以利他。
"诸比丘，具备四法的比丘，足以利他但不足以利己。是哪四法？诸比丘，在此，比丘对善法有快速的理解力；对所听闻的法有保持的本性；但不能探究所保持法的义理；不能了知义理和法义后如法而行；但具有善语，善于言辞...乃至...能表达义理；能为同梵行者开示...乃至...鼓舞。诸比丘，具备这四法的比丘，足以利他但不足以利己。
"诸比丘，具备三法的比丘，足以利己但不足以利他。是哪三法？诸比丘，在此，比丘虽然不那么快速理解善法；对所听闻的法有保持的本性；对所保持的法有探究义理的能力；了知义理和法义后如法而行；但不具有善语，不善于言辞，不具备清晰、流畅、易懂、能表达义理的优美语言；也不能为同梵行者开示、教导、激励、鼓舞。诸比丘，具备这三法的比丘，足以利己但不足以利他。
"诸比丘，具备三法的比丘，足以利他但不足以利己。是哪三法？诸比丘，在此，比丘虽然不那么快速理解善法；对所听闻的法有保持的本性；但不能探究所保持法的义理；不能了知义理和法义后如法而行；但具有善语...乃至...能表达义理；能为同梵行者开示、教导、激励、鼓舞。诸比丘，具备这三法的比丘，足以利他但不足以利己。
"诸比丘，具备二法的比丘，足以利己但不足以利他。是哪二法？诸比丘，在此，比丘虽然不那么快速理解善法；不能保持所听闻的法；但对所保持的法有探究义理的能力；了知义理和法义后如法而行；但不具有善语...乃至...能表达义理；也不能为同梵行者开示...乃至...鼓舞。诸比丘，具备这二法的比丘，足以利己但不足以利他。


‘‘Dvīhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano. Katamehi dvīhi? Idha, bhikkhave, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; no ca sutānaṃ dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; no ca dhātānaṃ dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; no ca atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti; kalyāṇavāco ca hoti kalyāṇavākkaraṇo, poriyā vācāya samannāgato vissaṭṭhāya anelagaḷāya atthassa viññāpaniyā; sandassako ca hoti samādapako samuttejako sampahaṃsako sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, bhikkhave , dvīhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano’’ti. Dutiyaṃ.

3. Saṃkhittasuttaṃ

63. Atha kho aññataro bhikkhu yena bhagavā tenupasaṅkami…pe… ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘sādhu me, bhante, bhagavā saṃkhittena dhammaṃ desetu, yamahaṃ bhagavato dhammaṃ sutvā eko vūpakaṭṭho appamatto ātāpī pahitatto vihareyya’’nti. ‘‘Evamevaṃ panidhekacce moghapurisā mamaññeva ajjhesanti. Dhamme ca bhāsite mamaññeva anubandhitabbaṃ maññantī’’ti. ‘‘Desetu me, bhante, bhagavā saṃkhittena dhammaṃ, desetu sugato saṃkhittena dhammaṃ. Appeva nāmāhaṃ bhagavato bhāsitassa atthaṃ ājāneyyaṃ, appeva nāmāhaṃ bhagavato bhāsitassa dāyādo assa’’nti. ‘‘Tasmātiha te, bhikkhu evaṃ sikkhitabbaṃ – ‘ajjhattaṃ me cittaṃ ṭhitaṃ bhavissati susaṇṭhitaṃ, na ca uppannā pāpakā akusalā dhammā cittaṃ pariyādāya ṭhassantī’ti. Evañhi te, bhikkhu, sikkhitabbaṃ’’.

‘‘Yato kho te, bhikkhu, ajjhattaṃ cittaṃ ṭhitaṃ hoti susaṇṭhitaṃ, na ca uppannā pāpakā akusalā dhammā cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti, tato te, bhikkhu, evaṃ sikkhitabbaṃ – ‘mettā me cetovimutti bhāvitā bhavissati bahulīkatā yānīkatā vatthukatā anuṭṭhitā paricitā susamāraddhā’ti. Evañhi te, bhikkhu, sikkhitabbaṃ.

‘‘Yato kho te, bhikkhu, ayaṃ samādhi evaṃ bhāvito hoti bahulīkato, tato tvaṃ, bhikkhu, imaṃ samādhiṃ savitakkampi savicāraṃ [savitakkasavicārampi (ka.)] bhāveyyāsi, avitakkampi vicāramattaṃ [avitakkavicāramattampi (ka.) visuddhi. 

"诸比丘，具备二法的比丘，足以利他但不足以利己。是哪二法？诸比丘，在此，比丘不那么快速理解善法；不能保持所听闻的法；不能探究所保持法的义理；不能了知义理和法义后如法而行；但具有善语，善于言辞，具备清晰、流畅、易懂、能表达义理的优美语言；能为同梵行者开示、教导、激励、鼓舞。诸比丘，具备这二法的比丘，足以利他但不足以利己。"第二。
3. 简要经
63. 这时，有一位比丘来到世尊处...乃至...坐在一旁后，那位比丘对世尊如是说："善哉，尊者，请世尊为我简要说法，使我听闻世尊之法后，能独处、远离、不放逸、热忱、专注地安住。""正是如此，某些愚人只是请求我[说法]，当法被宣说后，他们认为只需跟随我。""请世尊为我简要说法，请善逝为我简要说法。也许我能理解世尊所说之义，也许我能成为世尊所说之继承者。""因此，比丘，你应当如是学：'我的内心将保持稳固、善住，已生起的恶不善法不能占据我心。'比丘，你应当如是学。"
"比丘，当你的内心稳固、善住，已生起的恶不善法不能占据你的心时，那时，比丘，你应当如是学：'我的慈心解脱将被修习、多修、作为车乘、作为基础、确立、培育、善巩固。'比丘，你应当如是学。"
"比丘，当你这样的定已被修习、多修时，那时，比丘，你应当修习有寻有伺的定，也[应当修习]无寻唯伺的定...
[注：这段经文似乎未完整，在"savitakkasavicārampi"处有变体标注。如有后续内容，我会继续翻译。]

1.271 passitabbaṃ] bhāveyyāsi, avitakkampi avicāraṃ [avitakkaavicārampi (ka.)] bhāveyyāsi, sappītikampi bhāveyyāsi, nippītikampi bhāveyyāsi, sātasahagatampi bhāveyyāsi, upekkhāsahagatampi bhāveyyāsi.

‘‘Yato kho, te bhikkhu, ayaṃ samādhi evaṃ bhāvito hoti subhāvito, tato te, bhikkhu, evaṃ sikkhitabbaṃ – ‘karuṇā me cetovimutti… muditā me cetovimutti… upekkhā me cetovimutti bhāvitā bhavissati bahulīkatā yānīkatā vatthukatā anuṭṭhitā paricitā susamāraddhā’ti. Evañhi te, bhikkhu, sikkhitabbaṃ.

‘‘Yato kho te, bhikkhu, ayaṃ samādhi evaṃ bhāvito hoti subhāvito, tato tvaṃ, bhikkhu, imaṃ samādhiṃ savitakkasavicārampi bhāveyyāsi, avitakkavicāramattampi bhāveyyāsi, avitakkaavicārampi bhāveyyāsi, sappītikampi bhāveyyāsi, nippītikampi bhāveyyāsi, sātasahagatampi bhāveyyāsi, upekkhāsahagatampi bhāveyyāsi.

‘‘Yato kho te, bhikkhu, ayaṃ samādhi evaṃ bhāvito hoti subhāvito, tato te, bhikkhu, evaṃ sikkhitabbaṃ – ‘kāye kāyānupassī viharissāmi ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassa’nti. Evañhi te, bhikkhu, sikkhitabbaṃ.

‘‘Yato kho te, bhikkhu, ayaṃ samādhi evaṃ bhāvito hoti bahulīkato, tato tvaṃ, bhikkhu, imaṃ samādhiṃ savitakkasavicārampi bhāveyyāsi, avitakkavicāramattampi bhāveyyāsi, avitakkaavicārampi bhāveyyāsi, sappītikampi bhāveyyāsi, nippītikampi bhāveyyāsi, sātasahagatampi bhāveyyāsi , upekkhāsahagatampi bhāveyyāsi.

‘‘Yato kho te, bhikkhu, ayaṃ samādhi evaṃ bhāvito hoti subhāvito, tato te, bhikkhu , evaṃ sikkhitabbaṃ – ‘vedanāsu vedanānupassī viharissāmi ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassa’nti; citte cittānupassī viharissāmi ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassa’nti; dhammesu dhammānupassī viharissāmi ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassa’nti. Evañhi te, bhikkhu, sikkhitabbaṃ.

‘‘Yato kho te, bhikkhu, ayaṃ samādhi evaṃ bhāvito hoti bahulīkato, tato tvaṃ, bhikkhu, imaṃ samādhiṃ savitakkasavicārampi bhāveyyāsi, avitakkavicāramattampi bhāveyyāsi, avitakkaavicārampi bhāveyyāsi, sappītikampi bhāveyyāsi, nippītikampi bhāveyyāsi, sātasahagatampi bhāveyyāsi, upekkhāsahagatampi bhāveyyāsi.

‘‘Yato kho te, bhikkhu, ayaṃ samādhi evaṃ bhāvito hoti subhāvito, tato tvaṃ, bhikkhu, yena yeneva gagghasi phāsuṃyeva gagghasi, yattha yattha ṭhassasi phāsuṃyeva ṭhassasi, yattha yattha nisīdissasi phāsuṃyeva nisīdissasi, yattha yattha seyyaṃ kappessasi phāsuṃyeva seyyaṃ kappessasī’’ti.

Atha kho so bhikkhu bhagavatā iminā ovādena ovadito uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkāmi. Atha kho so bhikkhu eko vūpakaṭṭho appamatto ātāpī pahitatto viharanto nacirasseva – yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti, tadanuttaraṃ – brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihāsi. ‘‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’’ti abbhaññāsi. Aññataro ca pana so bhikkhu arahataṃ ahosīti. Tatiyaṃ.

4. Gayāsīsasuttaṃ



...也应当修习无寻无伺的定，也应当修习有喜的定，也应当修习无喜的定，也应当修习与乐俱的定，也应当修习与舍俱的定。"
"比丘，当你这样的定已被修习、善修时，那时，比丘，你应当如是学：'我的悲心解脱...喜心解脱...舍心解脱将被修习、多修、作为车乘、作为基础、确立、培育、善巩固。'比丘，你应当如是学。"
"比丘，当你这样的定已被修习、善修时，那时，比丘，你应当修习有寻有伺的定，也应当修习无寻唯伺的定，也应当修习无寻无伺的定，也应当修习有喜的定，也应当修习无喜的定，也应当修习与乐俱的定，也应当修习与舍俱的定。"
"比丘，当你这样的定已被修习、善修时，那时，比丘，你应当如是学：'我将住于身观身，热忱、正知、具念，除去对世间的贪忧。'比丘，你应当如是学。"
"比丘，当你这样的定已被修习、多修时，那时，比丘，你应当修习有寻有伺的定，也应当修习无寻唯伺的定，也应当修习无寻无伺的定，也应当修习有喜的定，也应当修习无喜的定，也应当修习与乐俱的定，也应当修习与舍俱的定。"
"比丘，当你这样的定已被修习、善修时，那时，比丘，你应当如是学：'我将住于受观受，热忱、正知、具念，除去对世间的贪忧'；'我将住于心观心，热忱、正知、具念，除去对世间的贪忧'；'我将住于法观法，热忱、正知、具念，除去对世间的贪忧。'比丘，你应当如是学。"
"比丘，当你这样的定已被修习、多修时，那时，比丘，你应当修习有寻有伺的定，也应当修习无寻唯伺的定，也应当修习无寻无伺的定，也应当修习有喜的定，也应当修习无喜的定，也应当修习与乐俱的定，也应当修习与舍俱的定。"
"比丘，当你这样的定已被修习、善修时，那时，比丘，你无论去到何处都将安乐而行，无论住在何处都将安乐而住，无论坐在何处都将安乐而坐，无论卧在何处都将安乐而卧。"
于是，那位比丘在受到世尊这样的教导后，从座位起身，礼敬世尊，右绕而去。然后，那位比丘独处、远离、不放逸、热忱、专注地安住，不久即－为了善男子正确地从在家出家成为无家者的目的，那无上的－梵行圆满，在现法中自知、作证、具足而住。他了知："生已尽，梵行已立，所作已办，不受后有。"那位比丘成为阿罗汉之一。第三。
4. 伽耶山顶经

64. Ekaṃ samayaṃ bhagavā gayāyaṃ viharati gayāsīse. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi…pe… ‘‘pubbāhaṃ, bhikkhave, sambodhā anabhisambuddho bodhisattova samāno obhāsaññeva kho sañjānāmi, no ca rūpāni passāmi’’.

‘‘Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi – ‘sace kho ahaṃ obhāsañceva sañjāneyyaṃ rūpāni ca passeyyaṃ; evaṃ me idaṃ ñāṇadassanaṃ parisuddhataraṃ assā’’’ti.

‘‘So kho ahaṃ, bhikkhave, aparena samayena appamatto ātāpī pahitatto viharanto obhāsañceva sañjānāmi, rūpāni ca passāmi; no ca kho tāhi devatāhi saddhiṃ santiṭṭhāmi sallapāmi sākacchaṃ samāpajjāmi.

‘‘Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi – ‘sace kho ahaṃ obhāsañceva sañjāneyyaṃ, rūpāni ca passeyyaṃ, tāhi ca devatāhi saddhiṃ santiṭṭheyyaṃ sallapeyyaṃ sākacchaṃ samāpajjeyyaṃ; evaṃ me idaṃ ñāṇadassanaṃ parisuddhataraṃ assā’’’ti.

‘‘So kho ahaṃ, bhikkhave, aparena samayena appamatto ātāpī pahitatto viharanto obhāsañceva sañjānāmi, rūpāni ca passāmi, tāhi ca devatāhi saddhiṃ santiṭṭhāmi sallapāmi sākacchaṃ samāpajjāmi; no ca kho tā devatā jānāmi – imā devatā amukamhā vā amukamhā vā devanikāyāti.

‘‘Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi – ‘sace kho ahaṃ obhāsañceva sañjāneyyaṃ, rūpāni ca passeyyaṃ, tāhi ca devatāhi saddhiṃ santiṭṭheyyaṃ sallapeyyaṃ sākacchaṃ samāpajjeyyaṃ, tā ca devatā jāneyyaṃ – imā devatā amukamhā vā amukamhā vā devanikāyā’ti; evaṃ me idaṃ ñāṇadassanaṃ parisuddhataraṃ assā’’’ti.

‘‘So kho ahaṃ, bhikkhave, aparena samayena appamatto ātāpī pahitatto viharanto obhāsañceva sañjānāmi, rūpāni ca passāmi, tāhi ca devatāhi saddhiṃ santiṭṭhāmi sallapāmi sākacchaṃ samāpajjāmi, tā ca devatā jānāmi – ‘imā devatā amukamhā vā amukamhā vā devanikāyā’ti; no ca kho tā devatā jānāmi – ‘imā devatā imassa kammassa vipākena ito cutā tattha upapannā’ti…pe… tā ca devatā jānāmi – ‘imā devatā imassa kammassa vipākena ito cutā tattha upapannā’ti; no ca kho tā devatā jānāmi – ‘imā devatā imassa kammassa vipākena evamāhārā evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvediniyo’ti …pe… tā ca devatā jānāmi – ‘imā devatā imassa kammassa vipākena evamāhārā evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvediniyo’ti; no ca kho tā devatā jānāmi – ‘imā devatā evaṃdīghāyukā evaṃciraṭṭhitikā’ti…pe… tā ca devatā jānāmi – ‘imā devatā evaṃdīghāyukā evaṃciraṭṭhitikā’ti; no ca kho tā devatā jānāmi yadi vā me imāhi devatāhi saddhiṃ sannivutthapubbaṃ yadi vā na sannivutthapubbanti.

‘‘Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi – ‘sace kho ahaṃ obhāsañceva sañjāneyyaṃ, rūpāni ca passeyyaṃ, tāhi ca devatāhi saddhiṃ santiṭṭheyyaṃ sallapeyyaṃ sākacchaṃ samāpajjeyyaṃ , tā ca devatā jāneyyaṃ – ‘imā devatā amukamhā vā amukamhā vā devanikāyā’ti, tā ca devatā jāneyyaṃ – ‘imā devatā imassa kammassa vipākena ito cutā tattha upapannā’ti, tā ca devatā jāneyyaṃ – ‘imā devatā evamāhārā evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvediniyo’ti, tā ca devatā jāneyyaṃ – ‘imā devatā evaṃdīghāyukā evaṃciraṭṭhitikā’ti, tā ca devatā jāneyyaṃ yadi vā me imāhi devatāhi saddhiṃ sannivutthapubbaṃ yadi vā na sannivutthapubbanti; evaṃ me idaṃ ñāṇadassanaṃ parisuddhataraṃ assā’’’ti.

‘‘So kho ahaṃ, bhikkhave, aparena samayena appamatto ātāpī pahitatto viharanto obhāsañceva sañjānāmi, rūpāni ca passāmi, tāhi ca devatāhi saddhiṃ santiṭṭhāmi sallapāmi sākacchaṃ samāpajjāmi, tā ca devatā jānāmi – ‘imā devatā amukamhā vā amukamhā vā devanikāyā’ti, tā ca devatā jānāmi – ‘imā devatā imassa kammassa vipākena ito cutā tattha upapannā’ti, tā ca devatā jānāmi – ‘imā devatā evamāhārā evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvediniyo’ti , tā ca devatā jānāmi – ‘imā devatā evaṃdīghāyukā evaṃciraṭṭhitikā’ti, tā ca devatā jānāmi yadi vā me devatāhi saddhiṃ sannivutthapubbaṃ yadi vā na sannivutthapubbanti.


64. 一时，世尊住在伽耶（今印度比哈尔邦菩提伽耶），在伽耶山顶。在那里，世尊对比丘们说...乃至..."比丘们，在我觉悟之前，当我还是菩萨时，我只能觉察光明，但看不见色相。"
"比丘们，我那时想到：'如果我既能觉察光明又能看见色相，这样我的知见就会更加清净。'"
"比丘们，后来我住于不放逸、热忱、专注时，不仅觉察光明，也能看见色相；但我还不能与那些天神共住、交谈、进行讨论。"
"比丘们，我那时想到：'如果我既能觉察光明，又能看见色相，还能与那些天神共住、交谈、进行讨论，这样我的知见就会更加清净。'"
"比丘们，后来我住于不放逸、热忱、专注时，不仅觉察光明，能看见色相，也能与那些天神共住、交谈、进行讨论；但我还不知道这些天神是来自某某天界。"
"比丘们，我那时想到：'如果我既能觉察光明，又能看见色相，能与那些天神共住、交谈、进行讨论，还能知道这些天神是来自某某天界，这样我的知见就会更加清净。'"
"比丘们，后来我住于不放逸、热忱、专注时，不仅觉察光明，能看见色相，能与那些天神共住、交谈、进行讨论，也知道'这些天神是来自某某天界'；但我还不知道'这些天神因某业的果报从这里死后生到那里'...乃至...我知道'这些天神因某业的果报从这里死后生到那里'；但我还不知道'这些天神以如此食物，如此感受苦乐'...乃至...我知道'这些天神以如此食物，如此感受苦乐'；但我还不知道'这些天神如此长寿，如此久住'...乃至...我知道'这些天神如此长寿，如此久住'；但我还不知道我是否曾与这些天神共同生活过。"
"比丘们，我那时想到：'如果我既能觉察光明，又能看见色相，能与那些天神共住、交谈、进行讨论，能知道这些天神是来自某某天界，能知道这些天神因某业的果报从这里死后生到那里，能知道这些天神以如此食物，如此感受苦乐，能知道这些天神如此长寿，如此久住，还能知道我是否曾与这些天神共同生活过，这样我的知见就会更加清净。'"
"比丘们，后来我住于不放逸、热忱、专注时，不仅觉察光明，能看见色相，能与那些天神共住、交谈、进行讨论，也知道'这些天神是来自某某天界'，也知道'这些天神因某业的果报从这里死后生到那里'，也知道'这些天神以如此食物，如此感受苦乐'，也知道'这些天神如此长寿，如此久住'，也知道我是否曾与这些天神共同生活过。"


‘‘Yāvakīvañca me, bhikkhave, evaṃ aṭṭhaparivaṭṭaṃ adhidevañāṇadassanaṃ na suvisuddhaṃ ahosi, neva tāvāhaṃ, bhikkhave, ‘sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti [abhisambuddho (sī. syā. pī.)] paccaññāsiṃ. Yato ca kho me , bhikkhave, evaṃ aṭṭhaparivaṭṭaṃ adhidevañāṇadassanaṃ suvisuddhaṃ ahosi, athāhaṃ, bhikkhave, ‘sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ; ñāṇañca pana me dassanaṃ udapādi; akuppā me cetovimutti [vimutti (ka. sī. ka.)]; ayamantimā jāti natthi dāni punabbhavo’’ti. Catutthaṃ.

5. Abhibhāyatanasuttaṃ

65.[dī. ni. 3.338, 358; a. ni. 10.29] ‘‘Aṭṭhimāni, bhikkhave, abhibhāyatanāni. Katamāni aṭṭha? Ajjhattaṃ rūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati parittāni suvaṇṇadubbaṇṇāni. ‘Tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti, evaṃsaññī hoti. Idaṃ paṭhamaṃ abhibhāyatanaṃ.

‘‘Ajjhattaṃ rūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati appamāṇāni suvaṇṇadubbaṇṇāni. ‘Tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti, evaṃsaññī hoti. Idaṃ dutiyaṃ abhibhāyatanaṃ.

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati parittāni suvaṇṇadubbaṇṇāni. ‘Tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti, evaṃsaññī hoti. Idaṃ tatiyaṃ abhibhāyatanaṃ.

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati appamāṇāni suvaṇṇadubbaṇṇāni. ‘Tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti, evaṃsaññī hoti. Idaṃ catutthaṃ abhibhāyatanaṃ.

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati nīlāni nīlavaṇṇāni nīlanidassanāni nīlanibhāsāni. ‘Tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti, evaṃsaññī hoti. Idaṃ pañcamaṃ abhibhāyatanaṃ.

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati pītāni pītavaṇṇāni pītanidassanāni pītanibhāsāni. ‘Tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti, evaṃsaññī hoti. Idaṃ chaṭṭhaṃ abhibhāyatanaṃ.

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati lohitakāni lohitakavaṇṇāni lohitakanidassanāni lohitakanibhāsāni. ‘Tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti, evaṃsaññī hoti. Idaṃ sattamaṃ abhibhāyatanaṃ.

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati odātāni odātavaṇṇāni odātanidassanāni odātanibhāsāni. ‘Tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti, evaṃsaññī hoti. Idaṃ aṭṭhamaṃ abhibhāyatanaṃ. Imāni kho, bhikkhave, aṭṭha abhibhāyatanānī’’ti. Pañcamaṃ.

6. Vimokkhasuttaṃ

66. ‘‘Aṭṭhime, bhikkhave, vimokkhā. Katame aṭṭha? Rūpī rūpāni passati. Ayaṃ paṭhamo vimokkho.

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī, bahiddhā [arūpasaññī eko bahiddhā (syā. pī. ka.) dī. ni. 2.129; dī. ni. 3.338, 358; a. ni. 8.119; ma. ni. 2.248 passitabbaṃ] rūpāni passati. Ayaṃ dutiyo vimokkho.

‘‘Subhanteva adhimutto hoti. Ayaṃ tatiyo vimokkho.

‘‘Sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ catuttho vimokkho.

‘‘Sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ pañcamo vimokkho.

‘‘Sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ chaṭṭho vimokkho.

‘‘Sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ sattamo vimokkho.

‘‘Sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ aṭṭhamo vimokkho. Ime kho, bhikkhave, aṭṭha vimokkhā’’ti. Chaṭṭhaṃ.

7. Anariyavohārasuttaṃ

67. ‘‘Aṭṭhime , bhikkhave, anariyavohārā. Katame aṭṭha? Adiṭṭhe diṭṭhavāditā, asute sutavāditā, amute mutavāditā, aviññāte viññātavāditā, diṭṭhe adiṭṭhavāditā, sute asutavāditā, mute amutavāditā, viññāte aviññātavāditā. Ime kho, bhikkhave, aṭṭha anariyavohārā’’ti. Sattamaṃ.

8. Ariyavohārasuttaṃ



"比丘们，只要我对天神的这八种转向的知见还不完全清净，我就不在有天、魔、梵的世界，在有沙门、婆罗门、天、人的众生中，宣称已证得无上正等正觉。比丘们，当我对天神的这八种转向的知见完全清净时，我才在有天、魔、梵的世界，在有沙门、婆罗门、天、人的众生中，宣称已证得无上正等正觉；我生起了知见，我的心解脱不动摇，这是最后一生，不再有后有。"第四。
5. 胜处经
65. "比丘们，这是八种胜处。是哪八种？内有色想者，见外部有限的好色丑色。以'我胜知见这些'为想，这是第一胜处。"
"内有色想者，见外部无量的好色丑色。以'我胜知见这些'为想，这是第二胜处。"
"内无色想者，见外部有限的好色丑色。以'我胜知见这些'为想，这是第三胜处。"
"内无色想者，见外部无量的好色丑色。以'我胜知见这些'为想，这是第四胜处。"
"内无色想者，见外部青色、青色相、青色现、青色光。以'我胜知见这些'为想，这是第五胜处。"
"内无色想者，见外部黄色、黄色相、黄色现、黄色光。以'我胜知见这些'为想，这是第六胜处。"
"内无色想者，见外部赤色、赤色相、赤色现、赤色光。以'我胜知见这些'为想，这是第七胜处。"
"内无色想者，见外部白色、白色相、白色现、白色光。以'我胜知见这些'为想，这是第八胜处。比丘们，这就是八种胜处。"第五。
6. 解脱经
66. "比丘们，这是八种解脱。是哪八种？有色者见色，这是第一解脱。"
"内无色想者，见外部色，这是第二解脱。"
"专注于净，这是第三解脱。"
"完全超越色想，灭除对碍想，不作意种种想，[思维]'虚空无边'，具足住于空无边处，这是第四解脱。"
"完全超越空无边处，[思维]'识无边'，具足住于识无边处，这是第五解脱。"
"完全超越识无边处，[思维]'无所有'，具足住于无所有处，这是第六解脱。"
"完全超越无所有处，具足住于非想非非想处，这是第七解脱。"
"完全超越非想非非想处，具足住于想受灭，这是第八解脱。比丘们，这就是八种解脱。"第六。
7. 非圣言说经
67. "比丘们，这是八种非圣言说。是哪八种？未见说见，未闻说闻，未觉说觉，未识说识，已见说未见，已闻说未闻，已觉说未觉，已识说未识。比丘们，这就是八种非圣言说。"第七。
8. 圣言说经

68. ‘‘Aṭṭhime, bhikkhave, ariyavohārā. Katame aṭṭha? Adiṭṭhe adiṭṭhavāditā, asute asutavāditā, amute amutavāditā, aviññāte aviññātavāditā, diṭṭhe diṭṭhavāditā, sute sutavāditā, mute mutavāditā, viññāte viññātavāditā. Ime kho, bhikkhave, aṭṭha ariyavohārā’’ti. Aṭṭhamaṃ.

9. Parisāsuttaṃ

69. ‘‘Aṭṭhimā, bhikkhave, parisā. Katamā aṭṭha? Khattiyaparisā , brāhmaṇaparisā, gahapatiparisā, samaṇaparisā, cātumahārājikaparisā, tāvatiṃsaparisā, māraparisā, brahmaparisā. Abhijānāmi kho panāhaṃ, bhikkhave, anekasataṃ khattiyaparisaṃ upasaṅkamitā. Tatrapi mayā sannisinnapubbañceva sallapitapubbañca sākacchā ca samāpannapubbā. Tattha yādisako tesaṃ vaṇṇo hoti tādisako mayhaṃ vaṇṇo hoti, yādisako tesaṃ saro hoti tādisako mayhaṃ saro hoti. Dhammiyā ca kathāya sandassemi samādapemi samuttejemi sampahaṃsemi . Bhāsamānañca maṃ na jānanti – ‘ko nu kho ayaṃ bhāsati devo vā manusso vā’ti. Dhammiyā kathāya sandassetvā samādapetvā samuttejetvā sampahaṃsetvā antaradhāyāmi. Antarahitañca maṃ na jānanti – ‘ko nu kho ayaṃ antarahito devo vā manusso vā’’’ti.

‘‘Abhijānāmi kho panāhaṃ, bhikkhave, anekasataṃ brāhmaṇaparisaṃ…pe… gahapatiparisaṃ… samaṇaparisaṃ… cātumahārājikaparisaṃ… tāvatiṃsaparisaṃ… māraparisaṃ… brahmaparisaṃ upasaṅkamitā. Tatrapi mayā sannisinnapubbañceva sallapitapubbañca sākacchā ca samāpannapubbā. Tattha yādisako tesaṃ vaṇṇo hoti tādisako mayhaṃ vaṇṇo hoti, yādisako tesaṃ saro hoti tādisako mayhaṃ saro hoti. Dhammiyā ca kathāya sandassemi samādapemi samuttejemi sampahaṃsemi. Bhāsamānañca maṃ na jānanti – ‘ko nu kho ayaṃ bhāsati devo vā manusso vā’ti. Dhammiyā kathāya sandassetvā samādapetvā samuttejetvā sampahaṃsetvā antaradhāyāmi. Antarahitañca maṃ na jānanti – ‘ko nu kho ayaṃ antarahito devo vā manusso vā’ti. Imā kho, bhikkhave, aṭṭha parisā’’ti. Navamaṃ.

10. Bhūmicālasuttaṃ



68. "比丘们，这是八种圣言说。是哪八种？未见说未见，未闻说未闻，未觉说未觉，未识说未识，已见说已见，已闻说已闻，已觉说已觉，已识说已识。比丘们，这就是八种圣言说。"第八。
9. 众经
69. "比丘们，这是八种众。是哪八种？刹帝利众，婆罗门众，居士众，沙门众，四大王天众，三十三天众，魔众，梵众。比丘们，我忆念曾经接近数百的刹帝利众。在那里我曾与他们共坐、交谈、进行讨论。无论他们的肤色如何，我的肤色就如何；无论他们的声音如何，我的声音就如何。我以法语开示、教导、激励、鼓舞他们。当我说话时他们不知道：'这说话的是天或是人？'当我以法语开示、教导、激励、鼓舞后就消失。当我消失时他们不知道：'这消失的是天或是人？'"
"比丘们，我忆念曾经接近数百的婆罗门众...乃至...居士众...沙门众...四大王天众...三十三天众...魔众...梵众。在那里我曾与他们共坐、交谈、进行讨论。无论他们的肤色如何，我的肤色就如何；无论他们的声音如何，我的声音就如何。我以法语开示、教导、激励、鼓舞他们。当我说话时他们不知道：'这说话的是天或是人？'当我以法语开示、教导、激励、鼓舞后就消失。当我消失时他们不知道：'这消失的是天或是人？'比丘们，这就是八种众。"第九。
10. 地震经

70. Ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṃ. Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya vesāliṃ piṇḍāya pāvisi. Vesāliyaṃ piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto āyasmantaṃ ānandaṃ āmantesi – ‘‘gaṇhāhi, ānanda, nisīdanaṃ. Yena cāpālaṃ cetiyaṃ [pāvālacetiyaṃ (syā.), cāpālacetiyaṃ (pī. ka.)] tenupasaṅkamissāma divāvihārāyā’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho āyasmā ānando bhagavato paṭissutvā nisīdanaṃ ādāya bhagavantaṃ piṭṭhito piṭṭhito anubandhi.

Atha kho bhagavā yena cāpālaṃ cetiyaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Nisajja kho bhagavā āyasmantaṃ ānandaṃ āmantesi – ‘‘ramaṇīyā , ānanda, vesālī, ramaṇīyaṃ udenaṃ cetiyaṃ, ramaṇīyaṃ gotamakaṃ cetiyaṃ, ramaṇīyaṃ sattambaṃ cetiyaṃ, ramaṇīyaṃ bahuputtakaṃ cetiyaṃ; ramaṇīyaṃ sārandadaṃ cetiyaṃ, ramaṇīyaṃ cāpālaṃ cetiyaṃ. Yassa kassaci , ānanda, cattāro iddhipādā bhāvitā bahulīkatā yānīkatā vatthukatā anuṭṭhitā paricitā susamāraddhā, ākaṅkhamāno so, ānanda, kappaṃ vā tiṭṭheyya kappāvasesaṃ vā. Tathāgatassa kho, ānanda, cattāro iddhipādā bhāvitā bahulīkatā yānīkatā vatthukatā anuṭṭhitā paricitā susamāraddhā. Ākaṅkhamāno, ānanda, tathāgato kappaṃ vā tiṭṭheyya kappāvasesaṃ vā’’ti. Evampi kho āyasmā ānando bhagavatā oḷārike nimitte kayiramāne oḷārike obhāse kayiramāne nāsakkhi paṭivijjhituṃ; na bhagavantaṃ yāci – ‘‘tiṭṭhatu, bhante, bhagavā kappaṃ, tiṭṭhatu sugato kappaṃ bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussāna’’nti, yathā taṃ mārena pariyuṭṭhitacitto.

Dutiyampi kho bhagavā…pe… tatiyampi kho bhagavā āyasmantaṃ ānandaṃ āmantesi – ‘‘ramaṇīyā, ānanda, vesālī, ramaṇīyaṃ udenaṃ cetiyaṃ, ramaṇīyaṃ gotamakaṃ cetiyaṃ, ramaṇīyaṃ sattambaṃ cetiyaṃ, ramaṇīyaṃ bahuputtakaṃ cetiyaṃ, ramaṇīyaṃ sārandadaṃ cetiyaṃ, ramaṇīyaṃ cāpālaṃ cetiyaṃ. Yassa kassaci, ānanda, cattāro iddhipādā bhāvitā bahulīkatā yānīkatā vatthukatā anuṭṭhitā paricitā susamāraddhā, ākaṅkhamāno so, ānanda, kappaṃ vā tiṭṭheyya kappāvasesaṃ vā. Tathāgatassa kho, ānanda, cattāro iddhipādā bhāvitā…pe… ākaṅkhamāno, ānanda, tathāgato kappaṃ vā tiṭṭheyya kappāvasesaṃ vā’’ti. Evampi kho āyasmā ānando bhagavatā oḷārike nimitte kayiramāne oḷārike obhāse kayiramāne nāsakkhi paṭivijjhituṃ; na bhagavantaṃ yāci – ‘‘tiṭṭhatu, bhante, bhagavā kappaṃ, tiṭṭhatu sugato kappaṃ bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussāna’’nti, yathā taṃ mārena pariyuṭṭhitacitto.

Atha kho bhagavā āyasmantaṃ ānandaṃ āmantesi – ‘‘gaccha tvaṃ [gaccha kho tvaṃ (saṃ. ni. 5.822) udā. 51 passitabbaṃ], ānanda, yassa dāni kālaṃ maññasī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho āyasmā ānando bhagavato paṭissutvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā bhagavato avidūre aññatarasmiṃ rukkhamūle nisīdi. Atha kho māro pāpimā acirapakkante āyasmante ānande bhagavantaṃ etadavoca –

‘‘Parinibbātu dāni, bhante, bhagavā, parinibbātu sugato. Parinibbānakālo dāni, bhante , bhagavato. Bhāsitā kho panesā, bhante, bhagavatā vācā – ‘na tāvāhaṃ, pāpima, parinibbāyissāmi yāva me bhikkhū na sāvakā bhavissanti viyattā vinītā visāradā pattayogakkhemā [idaṃ padaṃ dī. ni. 2.168 ca saṃ. ni. 

70. 一时，世尊住在毗舍离（今印度比哈尔邦瓦伊沙利）的大林重阁讲堂。那时，世尊在上午时分，穿好衣服，拿着钵衣，进入毗舍离托钵。在毗舍离托钵后，饭后返回，对尊者阿难说："阿难，拿座具来。我们要去遮波罗塔庙做午休。""是的，尊者。"尊者阿难回答世尊后，拿着座具跟随在世尊身后。
于是世尊来到遮波罗塔庙，来到后坐在准备好的座位上。坐下后，世尊对尊者阿难说："阿难，毗舍离真是可喜，优陀园塔庙真是可喜，乔答摩塔庙真是可喜，七芒果塔庙真是可喜，多子塔庙真是可喜，娑兰陀塔庙真是可喜，遮波罗塔庙真是可喜。阿难，任何人如果修习、多修四神足，使之成为车乘，作为基础，确立、培育、善巩固，阿难，他想要的话可以住一劫或余劫。阿难，如来已修习、多修四神足，使之成为车乘，作为基础，确立、培育、善巩固。阿难，如来想要的话可以住一劫或余劫。"即使世尊做出如此明显的暗示，做出如此明显的表示，尊者阿难也未能领悟；没有请求世尊："请世尊住一劫，请善逝住一劫，为了众生的利益，为了众生的安乐，为了怜悯世间，为了天人的利益、福祉、安乐。"这是因为他的心被魔所遮蔽。
第二次...乃至...第三次，世尊对尊者阿难说："阿难，毗舍离真是可喜，优陀园塔庙真是可喜，乔答摩塔庙真是可喜，七芒果塔庙真是可喜，多子塔庙真是可喜，娑兰陀塔庙真是可喜，遮波罗塔庙真是可喜。阿难，任何人如果修习、多修四神足...乃至...阿难，如来想要的话可以住一劫或余劫。"即使世尊做出如此明显的暗示，做出如此明显的表示，尊者阿难也未能领悟；没有请求世尊："请世尊住一劫，请善逝住一劫，为了众生的利益，为了众生的安乐，为了怜悯世间，为了天人的利益、福祉、安乐。"这是因为他的心被魔所遮蔽。
于是世尊对尊者阿难说："阿难，你去吧，现在你认为是时候了。""是的，尊者。"尊者阿难回答世尊后，从座位起身，礼敬世尊，右绕后坐在不远处的一棵树下。这时，恶魔波旬在尊者阿难离开不久后对世尊说：
"尊者，请世尊现在般涅槃，请善逝般涅槃。尊者，现在是世尊般涅槃的时候了。尊者，世尊曾说过这样的话：'恶者，我不会般涅槃，直到我的比丘弟子们成为智慧、善调伏、自信、得安稳...
[注：原文未完，如有后文我将继续翻译。]

5.822 ca na dissati] bahussutā dhammadharā dhammānudhammappaṭipannā sāmīcippaṭipannā anudhammacārino, sakaṃ ācariyakaṃ uggahetvā ācikkhissanti desessanti paññapessanti paṭṭhapessanti vivarissanti vibhajissanti uttānīkarissanti uppannaṃ parappavādaṃ sahadhammena suniggahitaṃ niggahetvā sappāṭihāriyaṃ dhammaṃ desessantī’ti. Etarahi, bhante, bhikkhū bhagavato sāvakā viyattā vinītā visāradā pattayogakkhemā bahussutā dhammadharā dhammānudhammappaṭipannā sāmīcippaṭipannā anudhammacārino, sakaṃ ācariyakaṃ uggahetvā ācikkhanti desenti paññapenti paṭṭhapenti vivaranti vibhajanti uttānīkaronti uppannaṃ parappavādaṃ sahadhammena suniggahitaṃ niggahetvā sappāṭihāriyaṃ dhammaṃ desenti.

‘‘Parinibbātu dāni, bhante, bhagavā, parinibbātu sugato. Parinibbānakālo dāni, bhante, bhagavato. Bhāsitā kho panesā, bhante, bhagavatā vācā – ‘na tāvāhaṃ, pāpima, parinibbāyissāmi yāva me bhikkhuniyo na sāvikā bhavissanti…pe… yāva me upāsakā na sāvakā bhavissanti…pe… yāva me upāsikā na sāvikā bhavissanti viyattā vinītā visāradā pattayogakkhemā bahussutā dhammadharā dhammānudhammappaṭipannā sāmīcippaṭipannā anudhammacāriniyo, sakaṃ ācariyakaṃ uggahetvā ācikkhissanti desessanti paññapessanti paṭṭhapessanti vivarissanti vibhajissanti uttānīkarissanti, uppannaṃ parappavādaṃ sahadhammena suniggahitaṃ niggahetvā sappāṭihāriyaṃ dhammaṃ desessantī’ti. Etarahi, bhante, upāsikā bhagavato sāvikā viyattā vinītā visāradā pattayogakkhemā bahussutā dhammadharā dhammānudhammappaṭipannā sāmīcippaṭipannā anudhammacāriniyo, sakaṃ ācariyakaṃ uggahetvā ācikkhanti desenti paññapenti paṭṭhapenti vivaranti vibhajanti uttānīkaronti, uppannaṃ parappavādaṃ sahadhammena suniggahitaṃ niggahetvā sappāṭihāriyaṃ dhammaṃ desenti.

‘‘Parinibbātu dāni, bhante, bhagavā, parinibbātu sugato. Parinibbānakālo dāni, bhante, bhagavato. Bhāsitā kho panesā, bhante, bhagavatā vācā – ‘na tāvāhaṃ, pāpima, parinibbāyissāmi yāva me idaṃ brahmacariyaṃ na iddhañceva bhavissati phītañca vitthārikaṃ bāhujaññaṃ puthubhūtaṃ, yāva devamanussehi suppakāsita’nti. Etarahi, bhante, bhagavato brahmacariyaṃ iddhañceva phītañca vitthārikaṃ bāhujaññaṃ puthubhūtaṃ, yāva devamanussehi suppakāsitaṃ.

‘‘Parinibbātu dāni, bhante, bhagavā, parinibbātu sugato. Parinibbānakālo dāni, bhante, bhagavato’’ti. ‘‘Appossukko tvaṃ, pāpima, hohi. Naciraṃ tathāgatassa parinibbānaṃ bhavissati. Ito tiṇṇaṃ māsānaṃ accayena tathāgato parinibbāyissatī’’ti.

Atha kho bhagavā cāpāle cetiye sato sampajāno āyusaṅkhāraṃ ossaji. Ossaṭṭhe ca bhagavatā āyusaṅkhāre mahābhūmicālo ahosi bhiṃsanako salomahaṃso, devadundubhiyo ca phaliṃsu. Atha kho bhagavā etamatthaṃ viditvā tāyaṃ velāyaṃ imaṃ udānaṃ udānesi –

‘‘Tulamatulañca sambhavaṃ, bhavasaṅkhāramavassaji muni;

Ajjhattarato samāhito, abhindi kavacamivattasambhava’’nti.

Atha kho āyasmato ānandassa etadahosi – ‘‘mahā vatāyaṃ bhūmicālo; sumahā vatāyaṃ bhūmicālo bhiṃsanako salomahaṃso, devadundubhiyo ca phaliṃsu. Ko nu kho hetu, ko paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāyā’’ti?

Atha kho āyasmā ānando yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘mahā vatāyaṃ, bhante, bhūmicālo ; sumahā vatāyaṃ, bhante, bhūmicālo bhiṃsanako salomahaṃso, devadundubhiyo ca phaliṃsu. Ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāyā’’ti?

‘‘Aṭṭhime, ānanda, hetū, aṭṭha paccayā mahato bhūmicālassa pātubhāvāya. Katame aṭṭha? Ayaṃ, ānanda, mahāpathavī udake patiṭṭhitā; udakaṃ vāte patiṭṭhitaṃ; vāto ākāsaṭṭho hoti. So, ānanda, samayo yaṃ mahāvātā vāyanti; mahāvātā vāyantā udakaṃ kampenti; udakaṃ kampitaṃ pathaviṃ kampeti. Ayaṃ, ānanda, paṭhamo hetu, paṭhamo paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāya.


...多闻、持法、如法而行、正确而行、随法而行的弟子，他们学习了自己的师教后能宣说、教导、施设、确立、开显、分别、阐明，能以法善巧地折服异论而说示神变法。'尊者，现在世尊的比丘弟子们已经智慧、善调伏、自信、得安稳、多闻、持法、如法而行、正确而行、随法而行，他们学习了自己的师教后能宣说、教导、施设、确立、开显、分别、阐明，能以法善巧地折服异论而说示神变法。"
"尊者，请世尊现在般涅槃，请善逝般涅槃。尊者，现在是世尊般涅槃的时候了。尊者，世尊曾说过这样的话：'恶者，我不会般涅槃，直到我的比丘尼...乃至...直到我的优婆塞...乃至...直到我的优婆夷成为智慧、善调伏、自信、得安稳、多闻、持法、如法而行、正确而行、随法而行的弟子，她们学习了自己的师教后能宣说、教导、施设、确立、开显、分别、阐明，能以法善巧地折服异论而说示神变法。'尊者，现在世尊的优婆夷弟子们已经智慧、善调伏、自信、得安稳、多闻、持法、如法而行、正确而行、随法而行，她们学习了自己的师教后能宣说、教导、施设、确立、开显、分别、阐明，能以法善巧地折服异论而说示神变法。"
"尊者，请世尊现在般涅槃，请善逝般涅槃。尊者，现在是世尊般涅槃的时候了。尊者，世尊曾说过这样的话：'恶者，我不会般涅槃，直到我的这梵行成功、兴盛、广大、普及、广布，为天人所善知。'尊者，现在世尊的梵行已经成功、兴盛、广大、普及、广布，为天人所善知。"
"尊者，请世尊现在般涅槃，请善逝般涅槃。尊者，现在是世尊般涅槃的时候了。""恶者，你不要忧虑。如来的般涅槃不久将至。从今天起三个月后，如来将般涅槃。"
这时，世尊在遮波罗塔庙正念正知地舍弃寿行。当世尊舍弃寿行时，发生了大地震，可怕的、令人毛骨悚然的，天鼓也破裂了。这时，世尊知晓此义，于此时说此感兴语：
"牟尼舍弃可量与不可量的有为，
内心欢喜入定，
如破自生的铠甲。"
这时，尊者阿难想到："这真是大地震；这真是极大的地震，可怕的、令人毛骨悚然的，天鼓也破裂了。是什么原因，什么条件导致大地震的发生呢？"
于是尊者阿难来到世尊处，来到后礼敬世尊，坐在一旁。坐在一旁的尊者阿难对世尊说："尊者，这真是大地震；尊者，这真是极大的地震，可怕的、令人毛骨悚然的，天鼓也破裂了。尊者，是什么原因，什么条件导致大地震的发生呢？"
"阿难，有八种原因，八种条件导致大地震的发生。是哪八种？阿难，这大地依水而住；水依风而住；风依虚空而住。阿难，有时大风吹起；大风吹起时震动水；水被震动时震动大地。阿难，这是第一个原因，第一个条件导致大地震的发生。


‘‘Puna caparaṃ, ānanda, samaṇo vā brāhmaṇo vā iddhimā cetovasippatto devatā vā mahiddhikā mahānubhāvā. Tassa parittā pathavīsaññā bhāvitā hoti, appamāṇā āposaññā. So imaṃ pathaviṃ kampeti saṅkampeti sampakampeti sampavedheti. Ayaṃ, ānanda, dutiyo hetu, dutiyo paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāya.

‘‘Puna caparaṃ, ānanda, yadā bodhisatto tusitā kāyā cavitvā sato sampajāno mātukucchiṃ okkamati, tadāyaṃ pathavī kampati saṅkampati sampakampati sampavedhati. Ayaṃ, ānanda, tatiyo hetu; tatiyo paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāya.

‘‘Puna caparaṃ, ānanda, yadā bodhisatto sato sampajāno mātukucchismā nikkhamati, tadāyaṃ pathavī kampati saṅkampati sampakampati sampavedhati. Ayaṃ, ānanda, catuttho hetu, catuttho paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāya.

‘‘Puna caparaṃ, ānanda, yadā tathāgato anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambujjhati, tadāyaṃ pathavī kampati saṅkampati sampakampati sampavedhati. Ayaṃ, ānanda, pañcamo hetu, pañcamo paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāya.

‘‘Puna caparaṃ, ānanda, yadā tathāgato anuttaraṃ dhammacakkaṃ pavatteti, tadāyaṃ pathavī kampati saṅkampati sampakampati sampavedhati. Ayaṃ, ānanda, chaṭṭho hetu, chaṭṭho paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāya.

‘‘Puna caparaṃ, ānanda, yadā tathāgato sato sampajāno āyusaṅkhāraṃ ossajjati, tadāyaṃ pathavī kampati saṅkampati sampakampati sampavedhati. Ayaṃ, ānanda, sattamo hetu, sattamo paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāya.

‘‘Puna caparaṃ, ānanda, yadā tathāgato anupādisesāya nibbānadhātuyā parinibbāyati, tadāyaṃ pathavī kampati saṅkampati sampakampati sampavedhati. Ayaṃ, ānanda, aṭṭhamo hetu, aṭṭhamo paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāya. Ime kho, ānanda, aṭṭha hetū, aṭṭha paccayā mahato bhūmicālassa pātubhāvāyā’’ti. Dasamaṃ.

Bhūmicālavaggo dutiyo.


"再者，阿难，当有沙门或婆罗门具有神通、心得自在，或有大神通、大威力的天神，他修习了有限的地想，无量的水想，他使这大地震动、摇动、振动、战栗。阿难，这是第二个原因，第二个条件导致大地震的发生。"
"再者，阿难，当菩萨正念正知从兜率天下降，入母胎时，这大地震动、摇动、振动、战栗。阿难，这是第三个原因，第三个条件导致大地震的发生。"
"再者，阿难，当菩萨正念正知从母胎出生时，这大地震动、摇动、振动、战栗。阿难，这是第四个原因，第四个条件导致大地震的发生。"
"再者，阿难，当如来证得无上正等正觉时，这大地震动、摇动、振动、战栗。阿难，这是第五个原因，第五个条件导致大地震的发生。"
"再者，阿难，当如来转无上法轮时，这大地震动、摇动、振动、战栗。阿难，这是第六个原因，第六个条件导致大地震的发生。"
"再者，阿难，当如来正念正知舍弃寿行时，这大地震动、摇动、振动、战栗。阿难，这是第七个原因，第七个条件导致大地震的发生。"
"再者，阿难，当如来在无余依涅槃界般涅槃时，这大地震动、摇动、振动、战栗。阿难，这是第八个原因，第八个条件导致大地震的发生。阿难，这就是八种原因，八种条件导致大地震的发生。"第十。
地震品第二。


Tassuddānaṃ –

Icchā alañca saṃkhittaṃ, gayā abhibhunā saha;

Vimokkho dve ca vohārā, parisā bhūmicālenāti.

其摄颂：
欲与足和略，
伽耶并胜处；
解脱二言说，
众与地震俱。


